Biela kniha alergie > Epidemiológia a kritéria > Alergická astma

Alergická astma

Diagnostické rozpaky spojené s astmou možno snáď najlepšie dokumentovať tým, že ani odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Amerického združenia hrudných odborníkov - Americkej spoločnosti hrudného lekárstva (American College of Chest Physicians) sa nemohli zhodnúť na jednotnej definícii a poňatí astmy. K zjednoteniu v tomto smere neprispela ani výstupná správa expertov amerického Národného vzdelávacieho programu v problematike astmy.

Zúženie priedušiek, ktoré je následkom prechodnej infekcie priedušiek, je časté už v priebehu prvých piatich rokov života dieťaťa. Dvom tretinám detí však odoznievajú ešte v predškolskom veku. Avšak aj tieto deti majú vyšší sklon k vzniku prieduškovej astmy v ďalšom období - v dospievaní a v prvých rokoch dospelosti. V ranom detstve zodpovedá výskyt astmy chlapcov a dievčat pomeru 2:1, v ďalšom období sa tento pomer vyrovnáva.

Súčasné štúdie ukazujú, že celkový výskyt astmy (prevalencia) vzrástol. Väčšina autorov uvádza približne dvojnásobný vzostup v priebehu osemdesiatych rokov. Napriek tomuto nárastu však v Európe zostáva úmrtnosť v dôsledku astmy v porovnaní s ostatnými časťami sveta pomerne nízka. Ukazuje sa, že najsilnejším determinantom pre vývoj prieduškovej astmy sú niektoré, zatiaľ však nie celkom presne definované, faktory moderného "západného spôsobu života". To je samo o sebe zaujímavé, ale na druhej strane - s ohľadom na naše deti - aj pomerne alarmujúce.

Niektoré štúdie ďalej poukazujú na celkovo vyšší výskyt astmy v mestských oblastiach, a to v prípade detí aj dospelých. Môže to byť dôsledkom nielen spomínaného "západného spôsobu života", ale aj znečistenia vonkajšieho ovzdušia. Na rozdiel od peľovej nádchy sa astma v sociálne slabších vrstvách obyvateľstva vyskytuje častejšie než vo vyšších sociálno-ekonomických skupinách.