Biela kniha alergie > Epidemiológia a kritéria > Potravinová alergia

Potravinová alergia

Zvyšujúca sa informovanosť verejnosti o vzťahu diétnych návykov a zdravia viedla k domnienke, že celý rad potravín vyvoláva alergiu. Napr. jedna z posledných epidemiologických štúdií z Veľkej Británie uvádza, že je o tom presvedčených viac ako 20 % obyvateľov. Lekárske vyšetrenia týchto pacientov však ukázali, že výskyt nových potravinových alergií v priebehu daného časového obdobia je v skutočnosti nižší a týka sa asi 2 - 3 % britského obyvateľstva.

Jednou z hlavných prekážok presnej diagnostiky potravinových alergií je na jednej strane nedostatok spoľahlivých in vitro (laboratórnych) testov a ďalej fakt, že tzv. provokačné testy sú obvykle založené na subjektívnych hodnoteniach. Možno však očakávať, že tento problém sa v blízkej dobe vyrieši vďaka vývoju nových diagnostických postupov, vytvorených na vedeckom základe.

Treba jasne rozlišovaťpotravinovú alergiu, ktorá vzniká v skorom detstve v porovnaní s tou, ktorá sa objavuje v dospelosti. Zatiaľ čo detské alergie sú v skutočnosti predstupňom alergie v dospelosti, o vzniku a výskyte nových prípadov potravinovej alergie v dospelosti existuje len málo štúdií. Preto existuje len málo spoľahlivých informácií o prípadných zmenách vo výskyte potravinových alergií v priebehu posledných desaťročí.

Tieto zmeny a podchytenie ich početnosti sú závislé od informovanosti verejnosti a taktiež od zmien stravovacích návykov. Zvýšená ponuka silne alergénnych potravín, ako je napríklad tropické ovocie, spôsobila výskyt nových potravinových alergií v Európe. Na druhej strane však výskyt niektorých dlho známych potravinových alergií klesá. Príkladom môže byť alergia na kravské mlieko, ktorej výskyt sa od začiatku tohto storočia postupne znižuje, pravdepodobne v súvislosti s obnovenou popularitou dojčenia a používaním hydrolyzátov kravského mlieka vo výžive dojčiat.

Zložky potravy, ktoré vyvolávajú precitlivenosť, sa odlišujú v závislosti od veku pacienta, zemepisnej oblasti i stravovacích návykov. Štúdie napr. preukázali, že u 15 - 30 % detí s alergiou na mlieko alebo vajcia pretrváva táto alergia až do neskoršieho veku, zatiaľ čo alergia na búrske oriešky a rybie mäso trvá obvykle len prechodne, niekoľko rokov. Potravinová alergia sa dospelým môže objaviť v každom veku, napríklad v súvislosti s črevným ochorením.